Byrokracia

Ak sa chystáte do Turecka študovať dlhodobo, cez eramzmus alebo iný program, budete si musieť vybaviť množstvo potvrdení a kariet. Stručne tu rozpíšem tie najdôležitejšie:

Študentské Víza:

Na stránkach Tureckej ambasády sa píše, že ich potrebujete ak chcete v Turecku študovať viac ako pol roka. Musíte o ne požiadať v Bratislave s množstvom papierov. Ak máte papiere v poriadku, Víza máte do 3 dní (môžem potvrdiť), ale platí sa 60 Eur!!! Tieto Víza sú však jednovstupové, to znamená že ak v priebehu štúdia opustíte krajinu, nemusia vás pustiť späť. Preto je nutné si vybaviť tzv. Residence permit - potvrdenie o pobyte na dobu určitú. To stojí ďalších 130 TL (65 Eur)!! Tento dokument je naozaj dôležitý; je to v podstate taký dočasný občiansky preukaz...

Preto môžem poradiť možnosti ako trochu ušetriť:
Nevybavujte si Študentské víza ale len turistické. Tie sa dajú kúpiť po prílete na letisku za 15 eur. Pre Slovensko žiaľ udeľujú tieto víza len na 1 mesiac (ostatné krajiny 3 mesiace). Aj s takýmito vízami však môžete požiadať o Residence permit.

Ešte je tu ďalšia možnosť, ale tá sa Slovákom moc neoplatí. Ak idete študovať do prímorských oblastí (Istanbul, Izmir, Antalya,...) a ste si si istí že budete cestovať napr. na grécke ostrovy, môžete celý pobyt vystačiť len s turistickými vízami. Tesne pred vypršaním platnosti si môžete spraviť výlet do Grécka a späť v Turecku zase kúpiť nové turistické víza. Toto sa ale viac oplatí študentom z ČR a tým, čo majú turistické víza na 3 mesiace.


Kentkart:

Neviem ako to funguje v iných mestách, ale v Izmire je to v podstate elektronická karta na platbu za cestovanie metrom, autobusmi i trajektom. Túto kartu si môžete zakúpiť takmer na každom kroku, pretože bez nej sa cestovať fakt nedá. Platiť v hotovosti totiž nejde! Je tu ešte pre turistov taká krátkodobá karta na 3 prestupy, ale stojí 6TL (3 Eurá), kdežto s kentkartou zaplatíte za jednu jazdu 1,5 TL a za každý prestup (na iný bus, metro či trajekt) platíte len ak doba od prvého prestupu je viac ako 90 min.


Študentská kentkarta:

Túto kartu si môžete vybaviť len ak budete v Turecku viac ako pol roka. S ňou potom môžete cestovať takmer za polovicu (0,80 TL).

Müze kart:

S touto kartou môžete navštíviť takmer 90 % všetkých múzeí a pamiatok zadarmo. Stojí 10 TL a dá sa vybaviť v niektorých veľkých múzeách. Budete však potrebovať študentskú kartu - bud ISIC, alebo iný preukaz ktorý vám dajú na škole. Podľa mňa asi najužitočnejšia karta, pretože ak cestujete, ušetrí vám stovky lýr. Vstup do niektorých múzeí, hradov či pamiatok stojí od 5 TL do 30 TL!


Turecká sim karta:

V prvom rade na zakúpenie sim karty potrebujete cestovný pas. Potom je nutné zaregistrovať váš mobilný telefón (za poplatok) pretože inak vám sim kartu zablokujú po uplynutí 30 dní. Počas môjho pobytu o tejto povinnosti takmer nikto nevedel a tak nám neostávalo nič iné len buď zakúpiť novú sim kartu, alebo kúpiť nejaký lacný turecký mobil z bazáru. S tureckým mobilom už sim karta funguje bez problémov. Tiež je možné si požičať nejaký starý mobil od tureckých kamarátov. Toto je asi jedna z najzbytočnejších byrokracií s akými som sa kedy stretol...

IZMIR

Izmir má oficiálne 3,5 mil. obyvateľov ale neoficiálne cez 5 miliónov! Je považované za tretie najväčšie a zároveň najdôležitejšie mesto v Turecku. Celé mesto sa skladá z niekoľkých väčších častí (Buca, Balçova, Narlıdere, Bornova, Konak, Alsançak,...), pričom každá by sa dala rozlohou prirovnať k Banskej Bystrici. Už na prvý pohľad som musel uznať že sa veľmi nelíši od západných miest, na aké sme zvyknutí z „modernej“ Európy. Až na pár výnimiek je to tu ako v Manchestri či Dubline – McDonald, Starbucks, presklenené nákupné domy, disko cluby, kiná ... Kto čaká nejaký orient či tradičné prvky moslimskej kultúry, bude veľmi sklamaný. Zatiaľ som tu nevidel jedinú burku či šatku na hlave. Islam tu pripomínajú akurát všadeprítomné mešity, z ktorých sa päť krát denne ozýva modlitba...

Mesto dokáže ponúknuť človeku takmer všetko. Má bohatý nočný život, pamiatky, múzeá, študentské štvrte, športové i zábavné centrá či pláže. Akurát by možno prospelo viac kultúrnych podujatí a festivalov.
Po čase sa avšak ukazuje že mesto nemá vybudovaný kvalitný dopravný systém. Niežeby tu nebolo dostatok autobusov, ale cesty sú takmer vždy preplnené a zastávka je pomaly na každom kroku. Občas tak cesta z jednej oblasti do druhej trvá aj viac ako hodinu a pol... aspoň že v strede mesta sa dá použiť metro. Keďže mesto sa rozkladá na dvoch brehoch, je možné použiť aj trajekt, ktorý stojí rovnako ako cesta autobusom či metrom.

Čo sa týka bezpečnosti, cez deň je sa netreba báť ničoho. Policajné hliadky sú takmer všade – Na každej zastávke metra či na námestiach. Na vstup do metra, do úradov, či do väčšieho nákupného centra je navyše nutné prejsť cez detektor kovov! Nehovoriac o tom, že pri niekorých vládnych budovách hliadkujú vojaci. Problémy ale môžu nastať po desiatej hodine večer, kedy už veľa policajtov nehliadkuje. Zvlášť ženy by sa rozhodne nemali prechádzať po meste samé...

Čo sa oplatí vidieť:

Kemeralti: Historické trhovisko s orientálnou atmosférou. Je možné tu kúpiť množstvo tradičných výrobkov ako mydlá, korenie, oblečenie, koberce či suveníry. Každú chvíľu tu pokrikuje nejaký obchodník aby upútal chodcov na svoj stánok. V strede trhoviska sa nachádza budova starého bazáru, kde je možné si posedieť na tradičných mini stoličkách a popíjať čaj...



Asansör:
Asansör je vyvíšená terasa, odkiaľ je krásny výhľad na mesto a na more. Nachádza sa tam reštaurácia a je možné sa tam dostať výťahom, takže nieje nutné zdolávať stovky schodov. Obzvlášť večer má toto miesto svoju atmosféru.



Alsançak kordon:

Kordon je dlhá promenáda s trávnikom pozdĺž mora v najznámejšej a najnavštevovanejšej štvrti mesta – Alsançak. Môžete si tu zabehať, alebo len tak poprechádzať pri západe slnka. Veľmi často si ľudia piknikujú na trávniku, poťahujú z vodnej dýmky, popíjajú pivo či hrajú na gitare. Veľmi obľúbené miesto aj pre erazmus študentov :-))





Çeşme:

Pomerne rozľahlá a čistá piesková pláž. Bohužiaľ dá sa využívať len v lete a navyše je vzdialená od mesta asi hodinu cesty autobusom :-((



Bornova:

V podstate študentská štvrť plná barov, parkov, kaviarní a obchodov...

Department of Cinema and TV

Celý department je založený oveľa praktickejšie než moja katedra na MU. Tu je oddelenie rozdelené na niekoľko oborov – réžia, scenáristika, animovaný film a kamera. Majú mnoho spoločných praktických i teoretických predmetov, často sa tak na jednej prednáške stretávajú študenti všetkých štyroch oborov. Ja si pochopiteľne zapisujem hlavne teoretické predmety. Veľmi prínosný je pre mňa Writing Criticism, kde sledujeme film, robíme si poznámky a po zhliadnutí o tom diskutujeme. Na niektoré filmy musíme napísať krátku esej... (Dozvedám sa že občas pôjdeme zhliadnúť film do kina a potom to zhodnotíme pri pive :D).Na kritiku používame akademický aparát mnohých autorov, ktorých mám našťastie dosť dobre naštudovaných, takže v základnom prístupe sa až tak veľmi nelíšime. Rozdiely sú ale v hlbšom ponímaní. Takýto workshop je pre mňa zaujímavý hlavne preto, že mám možnosť vidieť ako sa na film pozerajú študenti réžie a scenáristiky, teda ľudí, ktorí sa budú v budúcnosti podieľať na tvorbe filmu. Kdežto ja, zo svojím zameraním na produkciu, vnímam niektoré aspekty trochu inak...

Škola...

Faculty of Fine Arts tvoria dve veľké budovy, ktoré sa svojou rozlohou dajú porovnať s Filozofickou Fakultou MU. Neviem zatiaľ počet študentov, takže porovnám neskôr. Človek sa tu hneď od prvého momentu cíti ako cudzinec – po anglicky nehovoria ani len na študijnom oddelení, žiadne nápisy v angličtine prípadne aspoň smerové tabule. Panuje tu však uvoľnená a priateľská atmosféra. Medzi prednáškami sú všetci vonku alebo v kantíne a normálne sa bavia s profesormi...

Sú tu dve veľké kantíny – jedna vonku s rozloženými stolmi (v záhrade) a druhá klasická jedáleň na varené jedlá vo vnútri budovy. Tiež je tu malý bufet a predajňa školských pomôcok. V predajni sa dá dohovoriť anglicky a aj v prvej kantíne je jeden človek, ktorý rozumie po anglicky, takže nemusím používať ruky a nohy :-D. Kantína je však dosť nepresný pojem! Ide v podstate o fastfood so všetkým čo k tomu patrí – ponuka jedál je ako vystrihnutá z KFC alebo McDonald (Hamburgery, sendviče, pizza, teplé i studené nápoje) a tomu odpovedajú aj ceny . Na druhej strane netreba na jedlo čakať na v dlhých radách...Postupne ešte objavujem maličkú knižnicu, kopírovaciu miestnosť a neskôr aj internet caffee blízko fakulty.
Na celej fakulte sme len 4 ľudia z erazmus programu, takže s angličtinou tu vzbudzujeme veľkú pozornosť ostatných. Každú chvíľu ma niekto zastavuje a pýta sa odkiaľ som a čo tu robím... :D

Department Cinema and TV

Ťažko sa zabúda na prvý vyučovací deň . Keď som v pondelok ráno konečne našiel kanceláriu svojich koordinátorov, nevedel som že ma tam budú čakať dvaja mladých asistentov vo veku okolo 27 rokov. Som tu ako prvý, takže ešte nepoznajú byrokratickú procedúru a všetko tu budem študovať osobitne... Ihneď po zoznámení im oznamujem, že potrebujem zmeniť väčšinu kurzov v learning agreemente, čím som im vyrazil dych. Nečakali že sa niečo také vôbec dá a v podstate ja som nečakal, že všetko už mali pre mňa pripravené – materiály, konzultácie... Žiaľ pôvodne som vyberal predmety z prvého ročníka, takže to musím zmeniť. Nechávam si dva predmety z pôvodného listu a pridávam si jeden ďalší, určený pre 4. ročník. Koordinátor to však musí najprv ísť oznámiť dotyčnej profesorke, či ma bude akceptovať... Zatiaľ idem na svoj prvý predmet (Mass Media Theory). Pred začatím prednášky ma zoznamujú s profesorom, dohadujeme sa ako ukončiť predmet. Dostávam materiály a môžem kedykoľvek prísť na konzultácie. Prednášky budú v turečtine, avšak môžem sa zúčastniť lebo po prednáške sa premieta film v angličtine s tureckými titulkami. Pred začatím ma koordinátor predstavuje celému osadenstvu ako keby som bol nejaká atrakcia...
Na druhý deň je to už lepšie, ostatní profesori rozprávajú vcelku dobre anglicky, dostávam množstvo materiálov a prihlasujem sa do knižnice, kde budem tráviť nejaký čas samoštúdiom. Po celom departmente sa už rozkríklo, že je tu študent z EU (na EU sa tu pozerajú s veľkými očami) a tak vždy keď sa objavím na prednáške, pozoruje ma milión očí, každý ma zdraví a zastavuje, aby sa spýtal „how are you?“... Spoznávanie spolužiakov ide ale dosť pomaly, pretože len veľmi málo ludí dokáže komunikovať anglicky . Preto je potrebné zapojiť alkohol a hneď si rozumieme :-DDD
Každý piatok máme kurz turečtiny, na ktorom sa vždy stretávam s ostatnými erazmus študentami. Jazyk je to dosť ťažký a navyše odlišný od európskych, preto nám to ide naozaj pomaly. Ale keď sa človek snaží, už po krátkom čase sa dokáže dohovoriť v obchode, spýtať sa na cestu a pod...

Pred odletom / Before departure

This blog is mainly for those, who are going (or planning to go) to study in Turkey. Most of information will be about my staying in Izmir, but some will be about staying in Turkey generally...

There are some tips what to do before departure:

- Spend some time with learning Turkish language, later it will save you much time and energy! If it is possible, try to learn basic sentences (noumbers, questions, alphabet..). I think 5-10 hours is enough :-))

- Manage your flat or dormitory as soon as possible, because after arriving it´s really complicated to manage anything without erasmus mentor or turkish friend.

- Get Travel insurance not just for Turkey, better is for bigger area (f.e. Middleterrian see countries), maybe later you will want to visit Cyprus, some Greeks islands or Syria.

- Visa (for erasmus programme you need educational visa)
- Some medicals or first-aid box, but almost everything is possible to buy in local drug stores.

- print out maps with important addresses (school, dormitory), buy proper map of city you are going to study in.
==========================================================================================================================================================================
Tento blog je určený predovšetkým tým, čo idú alebo sa chystajú študovať v Turecku. Najviac informácií sa bude týkať môjho pobytu v Izmire, ale tiež sa objavia informácie o živote v Turecku všeobecne.

Niekoľko rád čo si pripravivť pred odletom:

- Venujte nejaký čas učeniu Turečtiny, neskôr vám to ušetrí množstvo času a energie! Ak je možné, snažťe sa naučiť základné veci ako počty, otázky a abecedu. Myslím že 5 až 10 hodín je postačujúce :-)

- Vybavte si byt alebo internát ešte pred odletom, po príchode bude veľmi ťažké niečo vybaviť bez erazmus mentora alebo tureckých kamarátov.

- Vybavte si cestovné poistenie nielen pre Turecko, ale napríklad pre celé stredozemie. Neskôr možno budete chcieť navštíviť okolité krajiny ako Cyprus, Grécke ostrovy či Sýriu.

- Víza (štúdium cez program Erazmus vyžaduje edukačné víza).
- Nejaké lieky alebo lekárničku, ale takmer všetky typy liekov je možné zakúpiť v lokálnych lekárňach.

- Vytlačte si mapy s najdôležitejšími adresami (škola, internát), tiež je dobré zakúpiť podrobnú mapu mesta do ktorého sa chystáte ísť študovať.

Prvé dni...

Tak prvé dojmy krátko po prílete sú vcelku dobré. Letisko moderne vybavené, vlaková trať úplne nová s možnosťou prestúpiť na metro. Bohužiaľ na 3,5 miliónové mesto je jedna linka metra dosť nepostačujúca, takže je nutné používať autobusy. Po krátkom čase zisťujem, že s angličtinou je na tom Izmir veľmi zle. Skutočne len veľmi malé percento ľudí vie komunikovať alebo aspoň rozumie anglicky. Na druhej strane, keď vidia že ste cudzinec, snažia sa pomôcť ako sa len dá...vysvetľovanie správneho smeru rukami nohami je pomerne častý jav :-D

Do Izmiru som priletel 22. Septembra (útorok) a už od stredy sa začal orientačný týždeň pre erazmus študentov, takže až do konca týždňa mám o program postarané. Navyše si musím do 3 dní nájsť byt, pretože len na takú dobu som si bookol hostel, ktorý je extrémne drahý (25 eur / noc), ale žiaľ lacnejší sa cez internet nájsť nedalo. Som však dohodnutý s jedným študentom z Nemecka, ktorý vie o nejakých voľných bytoch a ešte mám nejaké ponuky na internete, len si to musí človek ísť osobne pozrieť...

Na Dokuz Eylul University je cca len 40 erazmus študentov, medzi nimi som spoznal 3 Čechov a jedného Slováka :-). Celé tri dni nám univerzita organizuje rôzne zoznamovacie hry, prezentácie o Turecku, o možnostiach cestovať po okolí, ukazujú nám mesto, vybavujú sa potrebné papiere a študentské karty. Platia nám obedy a večere v luxusnej reštaurácii... Vždy na obed odbieham s Nemeckým kolegom obzrieť byty na prenájom. Je to pomerne komplikované, pretože vždy musí byť s nami nejaký Turek alebo niekto kto aspoň trochu rozpráva po turecky. Ceny sú vysoké a nikto nechce prenajať byt len na jeden semester...


V piatok večer som sa zoznámil s jedným tureckým študentom, ktorý robí erazmus mentora (človek ktorý pomáha zahraničným študentom s vybavovaním potrebných vecí a s orientáciou v meste) a ten akurát hľadá niekoho, s kým by prenajal byt. Takže sa v sobotu ráno sťahujem k nemu a spolu celý víkend hľadáme byt. Bohužiaľ študuje na Faculty of Business, ktorá je hrozne ďaleko od mojej (Faculty of Fine Arts), preto hľadá byt hlavne v jej okolí. Cesta na moju fakultu trvá viac ako hodinu autobusom, takže si musím hľadať ubytovanie niekde bližšie. V nedeľu som našťastie bol obzrieť jeden byt, ktorý mi odporučila koordinátorka z erazmus centra. Majiteľ rozpráva vcelku dobre po anglicky a byt vypadá nový a dobre zariadený. Navyše je veľký fanušík filmov; má stovky HD filmov a dokonca vlastný projektor s plátnom. Nechávam si čas na zváženie, cena je totiž 350 TL (Turecká lýra cca 0,5 euro) na mesiac, vrátane všetkých poplatkov za energie a internet. Byt sa nachádza priamo pred autobusovou zastávkou, 5 min. peši je zastávka trajektu, cca 35 min. peši do školy, 5min. autobusom. V okolí je niekoľko veľkých obchodných centier s kinosálami... Nakoniec mu volám a beriem to!

Najdôležitejšia vec je teda vyriešená, ale zajtra ma čaká prvý deň v škole! Celá univerzita ešte nemá poriadne zabehnutý erazmus program, prví študenti začali prichádzať pred cca 5 rokmi, a tak je to pre nich stále tak trochu nová situácia. Veľa záležitostí ešte nieje organizačne dobre vyriešených ale na druhej strane sa každý problém snažia riešiť ihneď. Na mojej katedre (department of Cinema and TV) som historicky prvý zahraničný študent, takže mám trochu zmiešané pocity a neviem čo ma zajtra čaká...

Ako do Turecka?

Takže najlepším spôsobom je určite lietadlo. Moji tureckí kamaráti mi odporučili dve spoločnosti ktoré lietajú z Nemecka a Rakúska za slušné ceny. Sunexpress a Pegasus. Ja som letel Sunexpressom z Viedne priamo do Izmiru za 59 euro (vrátane vsetkých poplatkov) a este k tomu je na palube zadarmo občerstvenie. Niečo, čo u spoločnosti Ryanair neexistuje...
Ďalším spôsobom ako sa dostať do Turecka je autobusom alebo vlakom. Čo sa týka vlaku, tak neviem povedať, zvažoval som len cestu autobusom. Cez spoločnosť Katev to vychádzalo na 100 eur z Bratislavy do Istanbulu, pričom človek strávi v autobuse viac ako 24 hodín :-(. Naproti tomu let trval len necelé 3 hodiny...